Presvedčenie, že ľudská viera je cestou k spaseniu i zatrateniu, viedlo a vedie tento svet. Keďže mi záleží na tom, kam speje tento svet, začal som sa ľudskou vierou podrobnejšie, hlboko zaoberať, zaujímať, bádať. Pokúsil som sa systematizovať viery, povzniesť sa nad povrchné chápanie viery ako náboženstva. Neverím, že ľudia, ktorí sa nehlásia k žiadnej “oficiálnej viere” – k žiadnemu náboženstvu, žiadnu vieru nemajú. Podľa mňa ľudia, ktorí neveria, že sa kvôli niečomu oplatí žiť, nežijú – lebo na to nemajú dôvod.

Pokúsil som sa nájsť “moderné nenáboženské viery”, v ktoré veria súčasní ľudia zo západoeurópskeho kultúrneho okruhu. Zapriadal som na túto tému rozhovory so svojimi známymi a priateľmi a bol som často šokovaný ich neznalosťou toho, čomu veria. Ľudia často sami poriadne nevedia, čomu veria, a to spôsobuje veľké problémy v porozumení a chápaní seba samých, svojich túžob a prianí. To im bráni postupovať a dospieť ku zrelosti a skutočnej dospelosti. Bez vedomia vlastnej viery a vlastnej cesty je človek svojim správaním podobný dieťaťu. Jeho konanie a viera nemá pevný základ, na ktorom by sa dalo ďalej stavať.

Nepríjemné na tejto situácii je najmä to, že táto vyhovuje mocným tohto sveta a preto ju zámerne vytvárajú. Znakom nedospelosti jedincov v modernej západoeurópskej civilizácii sa zaoberalo viacero autorov, venovali tomu viacero štúdií.

Viera je veľmi úzko spojená s sebadôverou a sebahodnotením jedinca. Sebadôvera je vlastne vierou v seba, vo svoju hodnotu a schopnosti. Táto dôvera je u nás v západoeurópskej civilizácii čoraz problematickejšia preto, že napriek navonok vyzerajúcej vyrovnanosti a sebaistote (a práve preto*) je vnútro človeka čoraz menej stabilné, seba-isté a vyrovnané. To “a práve preto” znamená, že každému jednému človeku je o to ťažšie s jeho vlastnými problémami a nízkym sebavedomím, o čo viac uverí tomu, že všetci ostatní okolo sú sebavedomí, vyrovnaní a bezproblémoví. Ak by sa skutočná situácia blížila k obrazu, že každý človek verí, že sám je slabý a neúspešný a ostatní sú úspešní a silní, žijeme vlastne v “matrixe”, v neskutočnom – nami vymyslenom (virtuálnom) svete. V svete, v ktorom si každý myslí o tom druhom niečo, čo si sám vymyslel.

Ak teda človek verí, že ostatní majú menšie problémy ako on sám, je vlastne jeho vierou, že ostatní sú od neho o čosi lepší. Podceňovanie svojej hodnoty je rovnako nebezpečné, ako jej preceňovanie. Preceňovanie nás vedie k nadradenosti (povýšenectvu), podceňovanie zasa k pocitu menejcennosti, nadbytočnosti, nepotrebnosti a to často vedie k závisti a závislosti.

Dnes je naša viera overovaná zmenami, ktoré sa dejú.
Pozrite si http://www.chrismartenson.com/…hree-beliefs